Keď guľa spĺňa parametre svojho geometrického tvaru, postupuje do ďalšieho levelu. S Michaelou sa presúvame do menšej miestnosti vedľa fukárne. Moje oči ihneď upúta zástup strieborných gulí, nedokážem od nich odtrhnúť pohľad, priam ma magnetizujú. Za tento hypnotizujúci jav je zodpovedné striebrenie, druhý krok v produkcii vianočnej dekorácie. Katka, ktorá dnes pracuje bez kolegyne, nám ukazuje celý proces. Do rúk si vezme kyticu gulí, každú postupne napustí strieborným roztokom a potom ju namočí do „umývadla“ s vodou. Presne vie, ako dlho majú byť sklenené gule vystavené chemickým látkam. Ak by to bolo dlhšie, na guliach môžu vzniknúť modré šmuhy, ktoré spôsobia, že sa gule následne nezafarbia rovnomerne. Katka nám ukazuje, ako taká nedokonale postriebrená guľa vyzerá, no nevidíme rozdiel. Nuž, má lepšie oko než ja. „Lesklé a strieborné gule sa musia následne usušiť a odkvapkať. Na tento účel nám zamestnanci jednej univerzity vyrobili unikátny systém, ktorý odstraňuje vlhkosť najmä z vnútra gule. Tá by sa po pár mesiacoch prejavila v guli ako chyba,“ opisuje úskalia výroby Michaela. Ešte chvíľu sa pokochám striebornými guľami a pátram, čo sa s nimi bude diať ďalej. Veď už teraz sú krásne!

Otváram dvere, ktoré by si milovníci moderného umenia určite radi zarámovali, lebo pripomínajú abstraktné obrazy. Niečo mi teda nahovára, že sa ideme pozrieť, ako sa zo striebornej gule stanú všakovaké odtiene červenej, modrej či zelenej s rôznymi efektmi. „Nastriebrené gule sa najprv preleštia, až potom skončia v máčiarni,“ vysvetľuje Michaela. V miestnosti všade cítiť farby a mne sa to podozrivo páči. Odsávanie ale funguje, tak sa nemusím ničoho báť, hlava ma po pobyte v tejto miestnosti nebolí. Pracovníčky tejto prevádzky sa však pre istotu striedajú s tými v baliarni, aby neboli sústavne vystavené výparom. Špeciálnu farbu na sklo najprv premiešajú, guľu namočia a nechajú sušiť zhruba polhodinu. „Robím teraz znojemské,“ smeje sa jedna z pracovníčok. Chvíľu nechápem a potom sa zasmejem tiež.

Pani totiž namáča do zelenej farby uhorky. „Nemci si jednu vždy zavesia na stromček a kto ju prvý nájde, dostane darček navyše,“ informuje ma Michaela o zvláštnej tradícii. V máčiarni si spomeniem na staré vianočné ozdoby, ktoré naši kupovali ešte za socíku a dnes sú už trošku popukané. „Opadávaniu farby sa bohužiaľ zabrániť nedá, pretože aj guľa podlieha rôznym vplyvom, akým je zmena teploty, svetelných podmienok či vlhkosti alebo bežnej manipulácii,“ vysvetľuje Michaela. Aj Vianoce podliehajú čiastočne farebným trendom, aj keď červená, zelená či zlatá budú stálicami navždy. „Sledujeme módu, i trendy v interiérovom dizajne. Robíme aj gule v odtieňoch šedej, ružovej či čiernej. Dôležitá je správna kombinácia,“ vymenúva, no potvrdzuje, že typické vianočné farby nemajú konkurenciu. „Kedy, keď nie na Vianoce?“ pýta sa.

Sme naspäť vo veľkej hale. Pracovníčky tu sedia pri stoloch a potichu, bez zbytočného klebetenia, postupne maľujú ozdoby jednu po druhej. Každá rieši iný vzor, ale výsledok vyzerá, ako keby ozdoby robil stroj. „Je našou devízou, že sa kus od kusu neodlišuje. Ak by mal anjelik zlovestný pohľad miesto nádejného, asi by to nedávalo zmysel,“ ukazuje mi vzorky ozdôb Michaela. Jedna z pracovníčok mi na anjelikovi ukazuje, že najefektívnejšie je vzor kresliť postupne. Najprv nakreslí na všetkých guliach krídla, potom telo a tak ďalej. Mozog si tak zapamätá určitý pohyb a opakuje ho efektívnejšie.

Aj keď celý pracovný kolektív momentálne maká na tohtoročných Vianociach, Michaela so svojimi dizajnérkami vymýšľa kolekciu už na nasledujúci rok. Vždy ide o nové nápady, ktoré sa ani náhodou neopakujú. Občas sa aj čudujú, čo vyprodukovali pred rokmi, a preto chcú ísť vždy v novej sezóne s novými ideami. „Nápady prichádzajú rôzne a inšpiráciu čerpám zo všetkého, čo vidím,“ vysvetľuje kreatívny proces jedna z dizajnériek. Každá kolekcia obsahuje prototypy vianočných gulí, ktoré sú typické veľkosťou, tvarom, ale aj farbou a vzorom. „S klientom potom komunikujeme a na základe jeho požiadaviek ešte vzorky prispôsobujeme. Je to dlhý proces a trvá pol roka. Niekedy chce klient iba zmeniť odtieň alebo tvar, inokedy vzor, čo je pri guliach ťažšie, kvôli ich sférickému tvaru,“ vysvetľuje Michaela. Ja zatiaľ s obdivom sledujem ženy rôzneho veku, ktoré na gule kreslia komplikované motívy. Keďže moje výtvarné schopnosti sa zasekli na prvom stupni základnej školy, som očarená. Michaela mi však vysvetľuje, že všetko sa dá naučiť. Kresličky začínajú najprv s jednoduchšími motívmi, napríklad vločkami a učia sa na poškodených guliach. Postupne prechádzajú k náročnejším tvarom, napríklad jelenčekom. „Táto práca je svojím spôsobom upokojujúca, ja sa nevraciam domov vynervovaná, lebo je to ako maľovanie antistresových omaľovánok,“ smeje sa jedno z dievčat, ktorému tipujem 18 rokov. Má však oveľa viac a dokonca dve deti. Asi teda na tých antistresových omaľovánkach alias guliach niečo bude. Hnev a nervozita neúraduje vo Freedom Juniors ani vtedy, keď sa rozprávame o krádeži vzorov. „Číňania nám každý rok z kolekcie ukradnú niektoré vzory. Ale dobré veci sa predsa kopírujú, však?“

Keď sú gule hotové, čakajú ich v čadčianskej firme tri posledné úkony. Špeciálny kameňom odrežú sklenenú špicu a dieru zaštupľujú takzvanou záponkou striebornej alebo zlatej farby. To je špička, na ktorú priväzujeme mašľu či šnúrku, aby bolo za čo guľu zavesiť na stromček. No a potom ich čaká balenie do papierovej krabice a šup-šup do kamióna. Z Čadce cestujú slovenské gule do Nemecka, Francúzska, Talianska či USA, no zákazníkov majú aj na Slovensku. Odberateľmi sú rôzne záhradné centrá, obchody s nábytkom či dekoráciami. E-shop by ste hľadali márne, každá jedna guľa je robená na zákazku. Je to veru veľký úspech, keď sa do obehu dostane milión ručne vyrobených vianočných gulí zo Slovenska. Dlho som rozmýšľala, ako sa mladým ľuďom po škole podarilo za 20 rokov vyčarovať taký úspešný biznis. Áno, určite je za tým tvrdá práca, ale to v mnohých prípadoch nestačí. Čo som však odpozorovala počas mojej zastávky vo Freedom Juniors, je prístup k zamestnancom. Keď sa s Michaelou prechádzame po továrni, každého zamestnanca zdraví a pozná po mene. Ženám, ktoré majú deti, umožňuje pracovať na skrátené úväzky tak, ako im to vyhovuje. „Uvedomujem si, že ak má niekto rodinu, jeho hlavnou úlohou je vychovávať deti, preto je fajn, že sa tu robí len na jednu zmenu. Keď má niekto pár rokov do dôchodku a klesá mu výkon, čo je prirodzená vec, tak ho preto nevyhodím, ale dám mu robiť niečo iné,“ povedala mi len tak medzi rečou.

Heslo spokojný zamestnanec = spokojný zamestnávateľ sa v Čadci vypláca. Keď sa rozprávam s pracovníčkami, cítim, že ich práca baví, a je vidieť, že sú na ňu patrične hrdé. „Ja som s naším kolektívom maximálne spokojná, nie sú tu žiadne konflikty. Základom je, aby človeka práca napĺňala, lebo ak to tak nie je, cítiť to aj v kolegiálnej, aj v pracovnej sfére,“ hovorí Michaela. Práca ju teší už viac než 20 rokov. A či ju ešte vôbec zaujímajú Vianoce? „No jasné, veľmi rada zdobím stromček aj doma. Viete, toto je robota, ale Vianoce, to je domov a rodina pokope.“ Michaela má najradšej živý stromček a priznáva, že ozdoby mení asi častejšie než bežná populácia. „Ja chcem niektoré veci vyskúšať, a keď mám tú možnosť…,“ smeje sa. V trendoch a farebných odporúčaniach radiť nechce. Podľa nej je totiž pekné to, v čom sa človek cíti dobre. „Ak chce mať na stromčeku veľa farieb, nech má, ak to rodinu robí šťastnou.“ A čo robí Michaelu spokojnou počas celého roka? „Pozitívna spätná väzba či pochvala od zákazníkov a tiež, keď vidím, kam sa všade dostali naše ozdoby,“ ozrejmuje a spomína, že vianočné gule z Kysúc majú doma aj britskí členovia kráľovskej rodiny princ Louis a jeho bratranec Archie.

Tvorba ručne vyrobených vianočných gulí je svojím spôsobom nostalgická, a preto aj magická. V dobe plnej plastových dekorácií z Číny sú vianočné ozdoby z produkcie Freedom Juniors kontrastom aj voči spotrebnému životnému štýlu, ktorý je dôsledkom uponáhľaného a stresujúceho života. Ručná výroba totiž znamená spomaliť, pozrieť sa na blížneho a prinavrátiť sa k ozajstným hodnotám. A to by sme si mali na sviatky pripomínať, nie?